Aktívne počúvanie v pedagogickej praxi nie je len o pasívnom prijímaní informácií, ale o vedomej snahe porozumieť významu a zámeru slov žiaka. Pre učiteľov sú kľúčové nasledujúce techniky a prístupy.
Základné techniky aktívneho počúvania
- Parafrázovanie: Učiteľ vlastnými slovami zopakuje to, čo žiak povedal, aby si overil porozumenie (nie náš názor, ale to, čo žiak hovorí). Ak je parafráza presná, potvrdzuje porozumenie a dáva priestor na užitočné pokračovanie v rozhovore. Pocit porozumenia dáva spravidla ten, kto hovorí a je vypočutý aj najavo – spontánne „áno“, nárast energie pozorovaný neverbálne (živší pohľad, narovnanie a pod.).
Existujú rôzne úrovne parafrázy:
Neutrálny opis: Zhrnutie faktov: „Cvičila si dlho, ale v jednej časti sa ti zadanie nepodarilo“.
Zachytenie pocitu a empatická parafráza: Vyjadrenie pochopenia pre situáciu a emóciu žiaka. Spojenie faktov s emóciou: „Bola si frustrovaná, pretože sa ti táto časť zadania nedarila“.
Posilňujúca parafráza: Uznanie žiakovej snahy a vytrvalosti: „Napriek tomu, že si dal do toho veľa úsilia, nepodarilo sa to podľa tvojich predstáv“.
- Práca s otázkou: Používanie otvorených otázok a otázok, ktoré podporujú samostatné uvažovanie. Cieľom je otvoriť priestor pre dialóg a hlbšie vnímanie potrieb žiaka. Zároveň pre hľadanie odpovede v ňom.
- Verbálne povzbudzovanie: Používanie súhlasných slov ako „uhm“, „aha“, „rozumiem“ alebo „áno“, ktoré žiakovi signalizujú, že učiteľ je prítomný v rozhovore.
- Reflexia pocitov a hovoreného: Byť „naladený“ na pocity žiaka a reflektovať ich, čím sa buduje bezpečie a dôvera. Slovne vyjadrená reflexia nie je názor, ale ozvučenie toho, čo dôležité nám druhý hovorí. Môže to byť napríklad: „Záleží ti na tom, ako ťa vnímajú spolužiaci“, „Hľadáš spôsob, ako sa vysporiadať s trémou pri prezentácii“, „Potrebuješ sa učiť inak“.
Aktívne počúvanie nie je trik, ktorý môžeme vytiahnuť z rukáva a rýchle ním uhasiť problémy. Je to podľa Gordona (2015) špecifická metóda a chceme doplniť, že aj špecifický spôsob komunikácie, tiež komunikačná zručnosť a kompetencia. Pomocou aktívneho počúvania uvádza učiteľ do života svoj postoj voči žiakom, ich problémom a svoje vnímanie role učiteľa ako osoby, ktorá pomáha druhým.
To ako počúvame, reagujeme a pýtame sa vychádza z postoja voči žiakom, učiteľskej profesii, systému, v ktorom pôsobíme a toho, ako to všetko prijímame.
Aktívne počúvanie je komunikácia s vypočutím, bez hodnotenia, bez neužitočného radenia. Zachytáva detaily rozprávané alebo vyjadrované druhým. Potrebujeme byť vtedy plne sústredený na druhého – u učiteľov na žiaka. Vnímať dôležité slová, emócie a prejavy neverbálnej komunikácie. Reagujeme slovami a otázkami, ktoré by mali byť užitočné pre druhého. Žiak potrebuje triediť myšlienky, povedať ich bezpečne nahlas a prehĺbenie uvažovania o svojej aktuálnej téme.
Zdroj a inšpirácia: Gordon, T. Škola bez poražených. Malvern, 2015.