Život školy má svoj rytmus v priebehu jedného školského roka. Škola žije svojim životom s požiadavkami na inovácie (čo by sme chceli, čo musíme zmeniť a čo musíme urobiť) a zároveň s požiadavkami opakujúcich sa úloh a období. Skúsenosť z praxe učí vnímať, že september v škole má iný charakter a nároky, ako iné mesiace. Potom prichádza január a hodnotiace porady a pedagogické rady. Školy, ktoré prijímajú žiakov cez prijímacie pohovory sa pripravujú na tieto udalosti už týždne až mesiace vopred. Záver školského roka je náporom povinností prislúchajúcich uzatvoreniu školského roka a zároveň očakávaním uvoľnenia počas letných prázdnin. Na ich konci sa kumulujú úlohy, ktoré sme nestihli a potrebujeme nimi uzavrieť školský rok. Koniec letných prázdnin spúšťa uvažovanie o tom, čo nás opäť čaká. Ktorékoľvek obdobie môže byť spojené s nežiaducou záťažou a stresom. Či to bude stres závisí od odolnosti riaditeľa voči nemu, od jeho zručností v oblasti časového manažmentu a delegovania úloh, ale i od osobnostných predpokladov súvisiacich so schopnosťou pracovať s vlastnou záťažou. Prežívame to rôzne, niektoré úlohy a obdobia sú viac a iné menej stresujúce, dokonca sa na niektoré tešíme.
Možnosti prevencie nežiaducej záťaže vyvolenej stresom vychádzajú z teórie zdravia. Zdravie jezdrojom fyzickej a psychickej sily potrebnej k prekonávaniu ťažkostí. Individuálne zdroje zdravia určujú charakteristický postoj k životu, tzv. zmysel pre integritu, zmysluplnosť života, porozumenie pre kontext situácie, reálne zhodnotenie zvládnuteľnosti situácie. Zdravie je potrebné preoptimálne fungovanie človeka s ohľadom na efektívne plnenie role a úloh. Nadmerný a trvalý stres patrí medzi faktory ohrozujúce zdravý životný štýl. Model zdravia pozostávajúci z adaptácie, pozitívneho postoja, sebadôvery a dostatočnej miery nezdolnosti zameriava pozornosť na oblasti podporujúce aj zvládanie stresu.
Súčasťou rizikových faktorov sú vysoké pracovné vyťaženie, veľký tlak na výkon, neschopnosť odpočívať, nedostatok kompetencií k relaxácii, negatívne myslenie, nízke sebahodnotenie, myšlienková rigidita alebo aj nedostatok pohybovej aktivity.
Čo je to stres?
Stresom rozumieme vnútorný stav človeka, ktorý je priamo niečím ohrozovaný, alebo ohrozenie očakáva a pritom sa domnieva, že jeho obrana proti nepriaznivým vplyvom nie je dostatočná. Stres môžeme definovať ako stav človeka, ktorý je vyvolaný akýmkoľvek vonkajším vplyvom. K jeho zvládnutiu nemá podľa seba dotyčný dostatočnú adaptačnú kapacitu. Pritom stresorom je nielen sám vonkajší podnet, ale i strach, že podnet človek sám nezvládne. Je to celkovo ťažká situácia, podmienka, okolnosť alebo nepriaznivý faktor (stresor), ktorý na človeka pôsobí. Vo výsledku je to celkový vnútorný stav človeka, fyzický i psychický, ktorý sa nachádza v nepriaznivých okolnostiach.
Pri negatívnom stresevzniká negatívne emočne vegetatívne napätie, ktoré sa prejavuje tendenciou k averznému správaniu. Dôsledkom zlej organizácie práce sa negatívny stres môže prejaviť ako nadkapacitné zaťažovanie, prílišná uponáhľanosť, narastajúca panika s blížiacim sa termínom, pocit ohrozenia, rôzne očakávania, nejednoznačne a nejasne definované okolnosti, neočakávané alebo nepriaznivé zmeny. Pozitívne pôsobiaci je stres, kedy napríklad je človek v očakávaní niečoho príjemného, môže to byť napríklad príchod milovanej osoby. Pozitívny stres z očakávania pozitívnych udalostí v súkromnom alebo školskom pracovnom prostredí umožňuje riaditeľovi poukázať na svoje kvality, podporuje dosahovanie lepších výkonov, pôsobí ako emocionálny náboj na dosiahnutie dobrej nálady.
Koncept zvládania stresu
Stres predstavuje pre každého človeka niečo iné (verejné vystúpenie, oneskorené splnenie úlohy, rozhnevaný rodič, zbytočná chyba, názorový konflikt a pod.). Od riaditeľa školy sa očakáva výkon v súlade s komplexnou výbavou kompetencií manažéra. Má riadiť, organizovať, hodnotiť, motivovať, rozvíjať a rozvíjať sa, s čím súvisí množstvo úloh. V rámci celého balíka povinností sa nájdu (ale nemusia u každého) aj tie, ktoré nemá rád a nerád ich robí. Pre niekoho je ťažké hodnotiť a realizovať hodnotiace rozhovory, pre iného motivovať druhých alebo pracovať so spätnou väzbou na nezodpovedajúce výkony zamestnancov. Okrem toho je zodpovedný aj voči žiakom a rodičom, zriaďovateľovi a externému prostrediu, čo môže priniesť mnohé aj záťažové alebo stresujúce situácie.
„Zvládanie stresu spočíva v spracovaní informácií a v inštrumentálnej akcii, teda v myslení a konaní (teória kognitívno-afektívneho manažovania stresu).“
Nakonečný, Schwarzer in Pisoňová, 2012, s. 41-42.
Medzi spôsoby vysporiadania sa so stresom si možno nájsť vyhovujúcu stratégiu: riešiť problém hneď a nehromadiť v sebe negatívne emócie, používať humor, zmeniť všedný a nudný život na aktívny – stretávať sa s ľuďmi, cestovať, vzdelávať sa, určiť si priority, každý deň si určiť splnenie určitých úkonov a rozhodnúť sa čo je dôležité, využiť skúsenosti z minulosti, dopriať si dostatok odpočinku a spánku, nesnažiť sa za každú cenu splniť všetko a nepokúšať sa byť najlepší, nepríjemné veci riešiť ako prvé, zo zoznamu vecí urobiť ako prvú tú, ktorú by sme urobili najneradšej.
Riaditeľ školy a stres
Len on sám rozhoduje o tom, ako si organizuje svoj čas, v plnej miere znáša následky svojich rozhodnutí, napríklad navodením alebo obmedzením stresu, vyžaduje si to čas, úsilie, dostatočné zručnosti a sebareflexiu. V tejto súvislosti možno riaditeľom odporúčať vyhnúť sa nasledovným riešeniam:
„Keď niekto potrebuje moju pomoc, vždy preruším prácu.“
„Prijatú poštu si otváram neskôr.“
„Určujem si nereálne termíny.“
„Venujem neprimerane veľké množstvo času nepodstatným maličkostiam.“
„Často sa pozerám na hodinky.“
„Neustále prepisujem zoznamy typu: čo mám urobiť.“
„Podceňujem čas potrebný na vykonanie náročnej úlohy.“
„Pracujem celý deň bez prestávok.“
„Uprednostňujem úlohy, ktoré ma obzvlášť zaujímajú.“
„Neskoro chodím na schôdzky.“
„Väčšinu pracovného času pretelefonujem.“
„Často sa mi stáva, že prídem neskoro do práce a na konci vyriešenia oneskorených úloh som úplne vyčerpaný.“
Určiť ciele, úlohy a termíny, ktoré vedú k neustálej aktivite – je dôležité, že po každom dosiahnutom cieli či splnenej úlohe by mala nasledovať odmena v akejkoľvek podobe, ide o veľmi dôležitý motivačný efekt, ktorý sa v praxi podceňuje.
V rozhovore s ostatnými kolegami hľadať potrebnú inšpiráciu na rozlíšenie svojej pôsobnosti – neformálny rozhovor môže viesť k zaujímavým zisteniam, ktoré môžu mať v budúcnosti určujúci charakter pre vlastnú sebarealizáciu, často poskytuje iný pohľad na seba samého.
Prečítať si znova opis svojej pracovnej náplne – zdanlivo absurdná rada, znalosť náplne by mala byť samozrejmosťou, mohlo by ísť o porovnanie, či ide o deklarovanú pracovnú náplň, alebo je potrebné zintenzívniť svoj pracovný výkon.
Hľadať spôsob, ako byť užitočný a nečakať na ponuky zvonka – napr. sa to môže týkať mimoškolských aktivít, organizovania olympiád, účasti na vzdelávacích programoch a pod.
Riešením môžu byť princípy, ktoré odporúčajú do vlastného plánu zahrnúť obdobie, v ktorom býva viac práce (koniec prvého a druhého polroka, realizácia dňa otvorených dverí a pod.). Často to nezohľadňujeme a od konca augusta do konca septembra si plánujeme množstvo úloh, ktoré nie je reálne možné stihnúť. Je dobré dopriať si čas na tzv. septembrové úlohy. Ak je toho veľa, je dobré striedať zaujímavejšie úlohy s tými, ktoré neprinášajú potešenie, dlhé s krátkymi, náročné s ľahkým a pod. Môže byť užitočné naučiť sa rozhodovať ako prvý a neobmedzovať sa iba na konanie druhých. Riaditeľ školy má nárok na direktívne vyslovovanie požiadaviek a očakávanie ich splnenia, Dôvera v zamestnancov môže priniesť mnohé benefity ale aj nesplnené úlohy, nesplnené termíny, frustrácie, zmenu záťaže v inej úlohe a častý jav, kedy riaditeľ spraví úlohu nakoniec sám, pretože to bude podľa jeho predstáv a rýchlejšie.
Prestať riešiť problémy v hlave, ale začať konať.
Konfrontovať svoj štýl práce s nezainteresovaným človekom, ktorý používa inú „optiku“, nie je zaťažený predsudkami, a tak sa na problém pozerá z iného zorného uhla môže byť spôsobom sebarozvoja manažérskych zručností riaditeľa školy. A trebárs pomenuje možnosti zlepšenia aj pri zvládaní záťaže a stresu. Môže byť oslovený dôveryhodný kolega alebo kolegyňa z prostredia vlastnej školy i mimo neho. V súčasnosti školy začínajú oslovovať pre rozvojovú podporu a spoluprácu kouča, mentora alebo supervízora. Naučiť sa zvládať stres a záťažové situácie vyžaduje vybrať si spôsob, ktorý individuálne vyhovuje vlastným kapacitám a možnostiam.
Použitá literatúra:
HELES, Z. 2011. Úvod do psychologie. Praha: Grada, 2011. 320 s. ISBN 978-80-247-3037-0.
KŘIVOHLAVÝ, J. 1994. Jak zvládat stres. Praha, Grada, Avicenum, 1994. 90 s. ISBN 80-7169-121-6.
PISOŇOVÁ, M. 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy – východiská a determinanty. Bratislava: Iura Edition, 2012. 126 s. ISBN 978-80-8078-470-6.
PRAŠKO, J. 2003. Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2003. 208 s. ISBN 978-80-247-0185-1.
VÝROST, J., SLAMĚNÍK, I. 2001. Aplikovaná sociální psychologie II. Praha: Grada, 2001. 260 s. ISBN 80-247-0042-5.
FRITZ, H. 2006. Spokojeně v zaměstnání. Praha: Portál, 2006. 199 s. ISBN 80-7367-113-1.
KOŠČ, M. 1998. Základy psychológie. Bratislava: SPN, 1998. 111 s. ISBN 80-08-02719-3.