Na jednom zo vzdelávaní sme hovorili o tom, že nie je možné predpokladať, že to, čo nám vadí v komunikácii s dospelými, alebo v ich správaní, deťom vadí menej, alebo dokonca nevadí. Niektorí dospelí si myslia, že negatívne emócie detí (hnev, smútok, nenávisť…) nie sú dôležité a “sú nutnou cenou za výchovu“. Naopak, správať sa k žiakom rovnako slušne ako k dospelým sýti u žiakov potrebu, ktorú majú ľudia bez rozdielu veku a síce potrebu vážiť si samého seba. Rešpektujúci prístup a komunikácia dokážu priniesť žiakovi spätnú väzbu a kritiku, ktorá nezraňuje sebavedomie. Žiaci trávia v školských laviciach a so svojimi učiteľmi naozaj veľa času. Učitelia sú, v určitom zmysle, blízkymi osobami, ktoré vnímanie vlastnej hodnoty u žiakov veľmi ovplyvňujú.
Potreba mať vlastnú hodnotu je uspokojená vtedy, ak sa k nám v detstve správajú blízke osoby tak, že sami seba vnímame ako hodnotnú ľudskú bytosť.
Kritikou a jej citlivým vnímaním sa skôr zaoberáme vo svete dospelých. To, čo nám vadí môže ale rovnako vadiť aj žiakom. Príliš agresívna kritika znižuje aj kvalitu života pracovného a teda i školského. Keď sa na človeka vyvíja príliš veľký tlak, nepracuje lepšie, ale práve naopak. Následná nízka sebadôvera má negatívny dopad na pracovný výkon žiaka. Ak učiteľ kritikou chce motivovať žiaka k zmene a k zlepšeniu, môže to mať úplne opačný efekt. Vidíme potom v lavici pred sebou žiaka so sklonenou hlavou a mlčiaceho. Nedokáže často reagovať inak, ako krčiac plecami. Ak je následkom pocit menejcennosti, reakcie môžu byť aj ďalšie.
Kritika a pocity menejcennosti
Nízka sebaistota napríklad ako následok kritiky sa prejavuje u žiakov rôzne – plachosťou, rozpakmi, prehnanou skromnosťou, veľkou ješitnosťou, silnou potrebou po uplatnení, prílišnou túžbou po pochvale a uznaní. O naplnenie potrieb sa žiak hlási málokedy priamo, môže si pýtať uznanie aj nevhodným až agresívnym spôsobom. Rešpektujúci prístup dokáže vnímať nevhodné prejavy s citom pre hľadanie ich dôvodov. Pre žiaka je kritika hrozbou v tom, že typickými reakciami na pocity menejcennosti sú rezignácia, kompenzácia a „ako-sebaistota“. Jeho školský výkon klesá a potrebuje motivovať a povzbudiť viac ako kritizovať. Neznamená to, že učiteľ nemôže podať aj negatívnu spätnú väzbu, dôležitý je však spôsob. Kritika môže byť konštruktívna i nekonštruktívna. Konštruktívna kritika obsahuje posolstvo o možných zmenách a rozvoji pre žiaka. Nekonštruktívna kritika vypovedá o nevhodnom až netaktnom správaní toho, kto ju hovorí. Obsahom kritiky je najčastejšie chyba a upozornenie na ňu. Ak v žiakovi vzbudíme výčitky svedomia namiesto chuti chybu napraviť, sami robíme obrovskú chybu.Pocit viny ani výčitky svedomia žiaka nemusia zbaviť chýb, naopak, môžu žiaka pripraviť o energiu, ktorú potrebuje k ich odstráneniu. Ak zvolíme cestu zastrašovania, pripravujeme žiaka o motiváciu a je pravdepodobné, že zraňujeme jeho osobnosť. Najdôležitejšími piliermi účinnej kritiky sú zásady, podľa ktorých je dôležité nesmerovať kritiku proti osobnosti človeka, byť konkrétny, nájsť riešenie, vždy končiť pozitívnym záverom a priniesť kritiku v primeranom čase (ani skoro, ani neskoro).
Príklady kritických výrokov smerujúcich k osobnosti:
Si nespoľahlivá!
Si nedôsledný!
Si nezodpovedný!
Nedodržuješ pravidlá!
Nikdy neprídeš včas! Večne chodíš neskoro!
Robíš si, čo chceš!
Kazíš tu morálku!
Ak by toto robili všetci, bude tu holubník!
Ak by boli všetci takýto nezodpovední, môžeme to tu zavrieť!
Namiesto toho je možné formulovať spätnú väzbu napríklad takto: „Niekedy sa správaš ako lenivec“.
Kritika osobnosti žiaka zraňuje a v dôsledku toho môže byť príčinou neadekvátnych reakcií zlosť, plač, odpor a ďalšie, ktoré prekážajú žiakovi, učiteľovi i triede. Kritika osobnosti totiž narušuje naše vzťahy v triede.
Vecná kritika môže byť viac konštruktívna
Pri takomto type kritiky je dobré držať sa konkrétnych údajov, sústrediť sa na pracovný výkon, nie na žiaka, prípadne kolegu. Je dobré vyhnúť sa zovšeobecňujúcim výrazom ako napr. stále, vždy, nič, celkove, všetko. Tiež vyhnúť sa „páči sa mi“, „nepáči sa mi“, „som spokojný“, „som nespokojný“. Výkon v škole môžeme chápať ako súhrn viacerých faktorov, kde patria výsledok, vedomosti, spôsobilosti, prístupy a postoje. Je potrebné presne formulovať, v čom presne robí žiak chybu a v čom sa má zlepšiť. Ak vám niečo vadí, zamyslite sa nad tým, čo to je. Príďte s pozitívnym vysvetlením žiakovho správania a navrhnite mu nový spôsob konania. Zamyslite sa spoločne, aké výhody nový spôsob konania prinesie. Vysvetlite mu, prečo sa domnievate, že si dokáže nové konanie osvojiť a vymyslite spoločne plán, ako na to.
Žiaci reflektujú spätnú väzbu a snažia sa svoje jednanie zmeniť, ak chápu, čo sa od nich očakáva.
Môže byť náročné prijať, že žiaci nejednajú, ako majú, pretože to lepšie nevedia, zabudnú alebo nevedia, ako na to. To, akým spôsobom im dáme najavo, že niečo nerobia dobre, má veľký význam. Konštruktívna kritika to môže zmeniť a zraňujúca kritika zhoršiť. Môže sa im lepšie dariť, ak im k tomu dáme príležitosť. Byť v rámci podávania kritiky rešpektujúcim učiteľom vyžaduje správať sa k žiakom rovnako slušne ako k dospelým.
Zdroje:
FURMAN, B., AHOLA, T. 2017. Nikdy není pozdě na spokojený tým. Praha: Portál, 2017. ISBN 978-80-262-1256-0.
RYCHTAŘÍKOVÁ, Y. 2008. Kritikou a pochvalou k vyšší motivaci zaměstnanců. Praha: Grada, 2008. ISBN 978-80-247-2100-2.