Rešpektujúci prístup vedie k zodpovednosti. Žiaci sa pri ňom učia zdravému a kvalitnému spôsobu života. Učia sa ako si rozumieť s druhými vo vzťahoch. Dokážu vytvárať a udržiavať vzťahy, zlepšujú svoje komunikačné zručnosti, rozvíjajú sa v sebapoznaní a emocionálne dozrievajú. To je užitočné pri zvládaní rôznych, viac či menej náročných situácií i konfliktov. Pri rešpektujúcom prístupe je veľká pravdepodobnosť, že žiaci vydajú zo seba to najlepšie a teda možno u nich očakávať lepšie študijné výsledky a väčšie úspechy.
Ak niekoho rešpektujeme, tak si ho vážime. Sme s ním v komunikácii a vzťahu tak, aby výsledok nebol na úkor žiadnej zo strán. Hovoríme s ním bez nadraďovania, využívame empatiu a vzájomnú úctu. Interakcia učiteľa v triede uplatňuje rešpekt na základe očakávania rovnakého a zároveň individuálneho prístupu k žiakom. V rámci rovnakého prístupu sa očakáva spravodlivosť a akceptácia všetkých žiakov, z ktorých všetci sú jedineční. Zároveň je rovnakosť očakávaná na úrovni vyučovania rovnakých ročníkov, rovnakých obsahových a výkonových štandardov v nich. Odlišnosť v prístupe, aj v tom spravodlivom, vyplýva z odlišnosti žiakov. Každý žiak je iný, má svoje potreby a požiadavky, vlastnosti a prejavy rozvíjajúcej sa osobnosti. A nakoniec aj učitelia sa odlišujú a sú jedineční. Obe strany majú svoje nálady, emócie, radosti i starosti, frustrácie, obavy, energiu a únavu.
Rešpektujúci prístup má súvis so sebaúctou a vzájomnou úctou. Potreba vážiť si samého seba patrí k základným ľudským potrebám. Majú ju všetci ľudia bez ohľadu na vek, pohlavie alebo rasu. V kontexte rešpektu v školskom prostredí možno pridať aj potrebu vážiť si samého seba bez ohľadu na výkon, ak je najlepší, aký žiak dokáže, bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádza alebo bez ohľadu na svoju inakosť.
Táto potreba je uspokojená vtedy, ak sa k nám v detstve správajú blízke osoby tak, že sami seba vnímame ako hodnotnú ľudskú bytosť.
Žiaci strávia v škole veľkú časť detstva a potreba úcty a sebaúcty je prítomná aj v školských laviciach. Rešpekt k žiakom znamená vedome opustiť mocenský vzťah, ale to neznamená, že si žiaci budú môcť robiť, čo chcú. Učiteľ a žiak vytvárajú spolu vzťah.
Rešpekt sa prejaví vo vzájomnej interakcii, kde rozlišujeme nasledovné typy vzťahov:
Žiak je ok, učiteľ je ok! Učiteľ je ok, žiak je ok!
Žiak je ok, učiteľ nie je ok! Učiteľ je ok, žiak nie je ok!
Žiak nie je ok, učiteľ je ok! Učiteľ nie je ok, žiak je ok!
Žiak nie je ok, učiteľ nie je ok! Učiteľ nie je ok, žiak nie je ok!
V rámci rešpektujúceho prístupu je žiaduce vedome pracovať na tom, aby vzťah bol ok pre obe strany. Je v tom úcta, sebavedomie, otvorenosť voči novému a zároveň otvorenosť voči chybám. Vzťah je o postoji k sebe, druhej strane, k žiakom a spolužiakom, škole, u učiteľa k vlastnej profesii a jeho vylaďovanie môže priniesť radosť, ľahšie prekonávanie prekážok, zvládanie frustrácií a lepšiu odolnosť voči prekážkam. Ak žiak nie je ok, môže sa podceňovať, neveriť si a utiahnuť sa, čo nie je dobré pre jeho učenie a pohodu v škole.
Dobré vzťahy sú odrazom emocionálnej zrelosti a zároveň ju posilňujú, napríklad vtedy, ak potrebujeme obnoviť motiváciu k činnostiam, kde niečo ide ťažšie. Rovnosť v postoji, by mal byť čitateľný a zrozumiteľný aj vo vzťahoch v rámci školy. Sťažujú ho vzorce správania, ktoré sme si osvojili najčastejšie už v detstve. Deti majú rovnakú hodnotu ako dospelí, kde rovnaká hodnota neznamená rovnosť.
Správajme sa k žiakom ako k seberovným a buďme si vedomí ich limitov.
Tu môže byť nápomocná autorita učiteľa, viac chápaná ako dobrý a užitočný vplyv, menej vhodne ako formálna moc. Pozitívne vplývať na žiakov sa darí učiteľovi, ktorý má prirodzenú autoritu a tá pramení zo zrelosti, zrelého úsudku, múdrosti, z väčšej schopnosti ovládať emócie, morálnych hodnôt, skúseností, je sprievodcom a vzorom, inšpiráciou, poskytuje bezpečné hranice. Moc, ktorá má zdroj vo formálnej autorite, má v sebe hrozbu nadradenosti. Prejavuje sa niekedy aroganciou, krikom, výčitkami , hrozbami, posmechom, trestami, fyzickou agresiou a pod.
Rešpektujúci prístup dokáže narábať s tvorbou hraníc, pravidiel, s uznaním emócií žiakov, s predávaním hodnôt a tiež inšpiráciou zo strany učiteľa. Ten má dôveru v to, že žiak urobí to najlepšie, čo vie. Dáva mu priestor na otázky a vlastné odpovede, a aj učiteľ sám dokáže pracovať s otázkami užitočným spôsobom. Rešpektujúci učiteľ dokáže užitočne narábať tak isto aj s inštrukciou ktorú dáva až potom, ako vytvoril priestor na hľadanie vlastných riešení a postupov u žiakov. Menej hovorí „Musíš to spraviť takto“, a viac sa pýta „Ako by si to urobil?“.
Rešpektujúci prístup nie je kompromisom a nie je to len neprítomnosť represívnych prvkov ako krik, ponižovanie, telesné tresty. Je to iná kvalita vzťahov, iný postoj a iné komunikačné zručnosti na strane podporujúcej osoby, ktorá dokáže aktívne počúvať, overovať porozumenie a mať o porozumenie záujem alebo vhodne sa pýtať. Rešpektujúci učiteľ vyjadruje zároveň záujem aj o to, čo žiak prežíva, pričom tento záujem môže byť podporný, motivujúci povzbudzujúci a inšpirujúci.
Zdroje:
NEVOLOVÁ, D., NOVÁČKOVÁ, J. 2020. Respektovat a být respektován. Praha: PeopleComm, 2020. 978-80-87917-71-8.
ROSENBERG, M. B. 2019. Nenásilná komunikace a moc. Praha: Portál, 2019. ISBN 978-80-262-1466-3.
HARRIS, T.A. 2022. Ja sok OK, Ty si OK. Bratislava: Inštitút psychoterapie a socioterapie, 2022. ISBN 978-80-971033-2-3.
HASSON, G. 2015. Emoční inteligence. Jak zvládať a řídit své i cizí emoce. Praha: Grada, 2015. 176 s. ISBN 978-80-247-5630-1.
SHAPIRO, L. E. 2009. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. Praha: Portál, 2009. ISBN 978-807367-648-3.