O konflikty nie je núdza ani v prostredí školy a konfliktom sa nevyhnú ani pedagogickí zamestnanci. Každý učiteľ i celý zbor zamestnancov je jedinečný aj vo vzťahu k vstupu do konfliktu a jeho zvládaniu. Navyše sú potenciálnymi aktérmi i žiaci alebo rodičia. Dokonca je prostredie a život školy snáď špecifický aj v tom, že určité opakujúce sa obdobia školského roka nesú so sebou hrozbu konfliktu. Môže to byť obdobie klasifikácie, obdobie začiatku i konca školského roka, ktoré nesú so sebou zvýšenú záťaž určitých povinností a pedagogickí zamestnanci ich zažívajú pod tlakom, v strese a s únavou. To môže sťažovať toleranciu konfliktu a zvyšovať náchylnosť k nemu.
Charakteristika a typológia konfliktu
Konflikty v pracovnom prostredí môžu mať rôzne zdroje, ako napríklad rozdielne pohľady na ciele, nezlučiteľnosť cieľov, zlyhanie komunikácie, najmä v súvislosti s plnením úloh. Medzi najčastejšie príčiny konfliktov v kolektívoch patrí rozdielnosť psychologických typov ľudí, originalita každej osobnosti, nerovnomerne rozdelená práca nadriadeným, subjektívne a netransparentné odmeňovanie, rozdiely pohľadu na konkrétny tip práce, nesúrodý pracovný štýl, napr. ak je jeden pedant a pomalší, naopak druhý rýchlejší ale neporiadnik – jednoducho odlišný štýl práce.
Konflikt definujeme ako udalosť, spoločenský proces, v ktorom sa jednotlivec alebo skupina snaží o dosiahnutie cieľov, uspokojenie potrieb a realizáciu záujmov eliminovaním, zničením alebo podriadením si iného jednotlivca alebo skupiny, snažiacich sa o dosiahnutie podobných alebo identických cieľov. Predstavuje nezhodu medzi zúčastnenými stranami (jednotlivci i skupiny), ktorým sa ich ciele, záujmy, správanie javia v určitej miere ako nezlučiteľné. Konfliktom je v podstate riešiteľný problém, ku ktorému sa pridal ľudský názor. Ide o náročnú životnú situáciu s prítomnosťou napätia a úzkosti. V rámci charakteristiky môžeme zvoliť rozlíšenie konfliktov na dva základné typy podľa obsahu, ktoré akceptujú viac interpersonálne aspekty, tedavyplývajúce zo vzájomnej komunikácie a interakcie medzi ľuďmi alebo vecné aspekty, teda konflikty názorov, záujmov, požiadaviek.
Základné princípy a charakteristiky konfliktov možno vnímať vychádzajúc z nasledovných tvrdení:
- konflikty medzi ľuďmi sú prirodzené a nevyhnutné, sú prirodzenou súčasťou života a je normálne, že sa s nimi stretávame
- konflikt môže mať pre zúčastnené strany konštruktívny i deštruktívny priebeh, strany vyjednávajú a hľadajú riešenia, alebo sa obviňujú, útočia na seba, používajú násilie, odmietajú hľadať riešenia
- má objektívne i subjektívne prvky, má obsah i emócie, ktoré zúčastnené strany prežívajú, strach, frustrácie, agresivitu a intenzívne prežívanie, ktoré komplikujú riešenie
- čím sú vzťahy medzi stranami v konflikte užšie, tým intenzívnejšie môže byť konflikt prežívaný
- konflikt riešený z pozície sily alebo moci, kde nie je rešpektovaný záujem druhej strany, prežíva ďalej v zmenenej podobe, konflikty riešené z pozície sily podstatu problému nevyriešia, len ukončia konflikt v prospech jednej strany a tým pádom konflikt pokračuje a môže pokračovať aj ako skrytý, potlačená strana čaká na príležitosť a zmenu pomeru síl.
Predchádzanie konfliktom možno podporiť poskytnutím uznania
Tu je možné začať dialóg pochvalou a uznaním voči druhej strane. Môže pomôcť pozrieť sa za roh a objaviť postoj druhej strany, alebo sa aspoň o to snažiť. Užitočné je poznať motívy, teda vcítiť sa, pochopiť a využiť empatiu pre ich identifikovanie. Je dobré vyjadriť primerane emócie a pocity – ja cítim toto, keď ty toto. Najúčinnejším spôsobom zvládnutia konfliktu je predísť mu, reagovanie s odvahou, trpezlivosť a sebapoznanie. Ďalším odporúčaním je nenechať sa chytiť návnadami konfliktu – vyhnúť sa nachystaným háčikom a dať pozor na extrémizmus, v tomto prípade myslený ako prehnané vnímanie. Návnadami, ktoré nás nevedomo vťahujú do konfliktu môžu byť osoby a ich výraz tváre, držanie tela, oblečenie, gestá i spôsoby správania ako napríklad mlčanie alebo irónia. U osôb, ktorých správanie sa môže premeniť na návnadu konfliktu zohrávajú úlohu aj hodnoty, s ktorými nemusíme alebo môžeme ladiť, ako napríklad zmysel pre poriadok, alebo liberálny postoj, či iný postoj. Môžu to byť slová, na ktoré sme citliví, urážky, nadávky, invektívy. Ak niekto používa grimasy a úškľabky, ak niekto nepočúva, čo mu hovoríme, je nedochvíľny alebo nezodpovedný, diletantský alebo dokonca arogantný. Rozvíjaním schopnosti vnímať verbálne i neverbálne prejavy je možné všimnúť si znaky blížiaceho sa konfliktu. Môže to spôsob pozdravu, nedôvera, tón hlasu, málo komunikácie, všeobecná kritika, agresivita, nepriateľstvo, útek, neverbálne prejavy ako napríklad vyhýbanie sa očnému kontaktu, irónia, sarkazmus, koalície, intrigy, klebety a ohováranie, nezáujem.
Cieľom manažéra, i vedúceho pedagogického zamestnanca, nie je konflikty potlačovať, ale udržiavať ich primeranú mieru, kde kľúčové pravidlá pre manažéra riadiaceho zvládnutie konfliktnej situácie možno doplniť nasledovne: zistiť čo najviac informácií, zamerať sa na fakty, pracovať s viacerými alternatívnymi riešeniami, zdôrazniť spoločné ciele, využívať humor na uvoľnenie, snažiť sa zabezpečiť vyváženosť diskusie (nikto by nemal v diskusii dominovať), snažiť sa riešiť problémy skôr ako vnucovať konsenzus za každú cenu.
Poznanie najčastejších zdrojov konfliktu, analýza ich typológie, rozpoznanie práve prebiehajúcej fázy konfliktu môže manažérovi, v našom prípade riaditeľovi školy alebo zástupcovi riaditeľa pomôcť pri voľbe intervencií na zvládnutie konfliktu.
Konflikty, ich riešenie a spôsoby zvládania môžu mať zásadný vplyv na vitalitu jednotlivcov v pracovnom prostredí, ale i vitalitu pracovných skupín alebo tímov. Nie je nutné vnímať ich ako niečo, čo je vylúčené pre dobré fungovanie pracovného prostredia. Nemá zmysel vyhýbať sa konfliktom, skôr naopak – včas ich riešiť, pretože neriešený konflikt sa vráti a často s väčšou intenzitou. To, akým spôsobom a v akej intenzite konflikt vôbec vznikne, ako žije a akým spôsobom ho účastníci vyriešia je závislé na viacerých premenných. Na úrovni jednotlivca to môže byť osobnostná výbava, tendencia presadzovať sa i ustupovať, komunikačné zručnosti a ďalšie dispozície. Konflikt však môže byť „zdravým“ prvkom pre stimuláciu výkonov v pracovnom prostredí a to, že sa vyskytne nemusí byť zlé pri využívaní fungujúcich stratégií.
Zdroje:
BURÁK, E. 2017. Komunikácia v konflikte a kríze. Ružomberok: TESFO, 2017. ISBN 978-80-89253-86-9.
PLAMÍNEK, J. 2018. Vedení lidí, týmů a firem. Praha: Grada, 2018. ISBN 978-80-271-0629-5.
BĚLOHLÁVEK, F. 2016. 25 typů lidí, jak s nimi jednať, jak je vést a motivovať. Praha: Grada, 2016. ISBN 978-80-247-5872-5.
PAVLICA, K., JAROŠOVÁ, E., KAISER, B. R. 2015. Vyvážený leadership. Dynamika manažerských dovedností. Praha: MANAGEMENT PRESS, 2015. ISBN 978-80-7261-289-5.