Ambíciou mnohých riaditeľov škôl je rozvíjať tímovú spoluprácu. Takýto spôsob spolupráce je prínosom v rozvoji jednotlivcov i celých kolektívov. Aj keď školy a pedagogickí zamestnanci pracujú v prostredí náročných požiadaviek na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, pri niektorých úlohách a výzvach môže byť tímovosť výhodou. Ale len v tom prípade, keď sú pre ňu tvorené dobré podmienky. Vytvoriť dobrý tím vyžaduje koordináciu tímu, poznanie ľudí a prácu s ich motiváciou.
Je škola tímom?
O tíme hovoríme vtedy, keď ho tvoria viacerí jedinci, ktorí sú vo vzájomnej interakcii a majú pocit spoločnej identity, spoločného vedomia „my“. Všetci sa snažia dosiahnuť rovnaký cieľ a dodržujú väčšinou nepísané pravidlá, podľa ktorých dobrovoľne a z vlastnej vôle pracujú a konajú. V tomto význame je škola so svojimi zamestnancami tímom, ktorého spoločné ciele vyplývajú z vízie školy a jej cieľov vymedzených na určité časové obdobie, spravidla deklarovaných v ŠkVP. Tímovo môžu zamestnanci školy pracovať na čiastkových úlohách, projektoch, dokumentoch a inováciách. Vtedy tímom rozumieme obyčajne vnútorne formálne neštruktúrovanú malú skupinu ľudí, ktorí v jej rámci podávajú počas stanovenej doby spoločný pracovný výkon.
Tím má svoje vlastnosti
Práca v tíme spája vedomosti, skúsenosti a pohľady jeho členov. Tímová spolupráca povzbudzuje isté spôsoby správania, napríklad počúvanie druhých, kooperatívnu odozvu na názory ostatných, vyjadrovanie pochybností v prospech ostatných i v prospech plnenia úlohy, pomoc a uznávanie záujmu a úspechu ostatných. Tímy sú pružné a reagujú na meniace sa udalosti a požiadavky, vedia sa prispôsobiť novým informáciám a úlohám rýchlejšie, presnejšie, efektívnejšie. Tam, kde spolupráca v tíme funguje, tam jednotlivci intenzívne pracujú na svojom raste a úspechu. Vzájomná spolupráca, možnosť konzultácie a priestor pre viac uhlov pohľadu na danú problematiku prispievajú k dokonalejším riešeniam
Tím podáva väčší výkon ako jednotlivci pracujúci samostatne, najmä tam, kde práca vyžaduje širokú škálu schopností, úsudkov a skúseností. Synergia je jav, pri ktorom výkon skupiny prevyšuje súhrn možností jednotlivých členov.
Kde sa rodí efekt synergie a z čoho to vyplýva?
- Ľudia v tíme majú rozdielne vedomosti a skúsenosti, dochádza k zdieľaniu odborných skúseností z rôznych oblastí, čo umožňuje komplexné riešenie problémov.
- Nápady členov tímu sú inšpiráciou pre ostatných, aj nereálne nápady môžu podnietiť k hľadaniu podobných, prakticky realizovateľných riešení.
- Ľudia majú rôzny prístup k práci. Ak úloha pozostáva z niekoľkých činností, kvalitná realizácia potrebuje rôznych ľudí – kreatívnych, ktorí vymyslia riešenie, komunikatívnych, ktorí zoženú zdroje a presadia realizáciu.
- Členovia tímu pociťujú zodpovednosť voči spolupracovníkom a snažia sa, aby ich slabým úsilím nepoškodili alebo nesklamali, môže ísť o súťaž v rámci tímu, snahu nezostať pozadu za ostatnými.
- Tlak kolegov povzbudzuje zamestnanca k zvýšeniu vlastného úsilia. Ak ostatní vidia, že niektorí člen tímu podáva nižší výkon alebo zanedbáva svoje povinnosti a nerešpektuje snahu ostatných, čo môže mať dopad napr. na odmenu celku, vyvíjajú na neho nátlak, aby zvýšil výkon.
- Tím sa stáva oporou pre slabších členov a dodáva im silu. Ľudia, ktorí strácajú vieru v zdar svojho úsilia, môžu byť morálne podporovaní a povzbudzovaní svojim okolím.
- Prezentácia výsledkov práce je lepšie prijímaná a je braná ako dôveryhodnejšia, pokiaľ za ňou stojí tím ľudí, ako keby sa jednalo o výstup jednotlivca.
Potenciálne negatíva v tímoch sa môžu prejaviť v hrozbe konfliktov. Takáto spolupráca môže potlačiť individualitu. Udeje sa tak napríklad vtedy, ak člen tímu prejavuje viac introvertné správanie a nemá podporu v podnecovaní od tímu, alebo vedúceho tímu. Niektorí členovia nedokážu vychádzať s ostatnými, pretože tím vyžaduje prispôsobenie sa normám a pravidlám. Niektoré krajné, neobvyklé riešenia sú potlačené, hoci môžu byť značným prínosom, najmä ak ich autor nedokáže svoje nápady dostatočne presadiť. Ozve sa, ale len raz a nechá nápad tak. Z tohto dôvodu je dôležité vytvárať dostatočný a spravodlivý priestor pre všetkých členov tímu. Podpora môže byť v otázkach, ako napr. „Čo si o tom myslia ostatní?“
Je nutné si pripomenúť, že nie každý jedinec je schopný pracovať v rámci vymedzených charakteristík tímu. Je mnoho výrazne individuálne zameraných pracovníkov, ktorí nie sú vhodní (čo vôbec nie je odsúdeniahodné) pre tento spôsob práce. Ďaleko viac im vyhovuje samostatnosť, osobná zodpovednosť a možnosť rozhodnúť sa len sám za seba. Môže ale nastať situácia, kedy je práve tento človek špecialistom, bez ktorého sa tím nezaobíde. Potom je možné vymedziť mu kompetencie a úlohy tak, aby mohol pracovať čo najviac samostatne. Musíme ale počítať s tým, že sa v takom prípade otvára priestor pre možné hádky a nedorozumenia.
Okrem formálnych charakteristík plní tím aj neformálne funkcie. Má potenciál uspokojovať potrebu priateľstva a poskytuje mechanizmy pre riešenie osobných medziľudských problémov. Rozvíja, zvyšuje a upevňuje potrebu uznania a sebaurčenia. Poskytuje členom možnosť zdieľať a overovať si chápanie sociálnej reality v pracovnom prostredí. A pomáha vyrovnávať sa ľahšie aj s nezdarom, pričom obmedzuje úzkosť jednotlivcov, pocity bezmocnosti a neistoty. Učí, rozvíja, a vedie svojich členov po stránke odbornej a psychologickej. Zároveň má prínos v oblasti eliminácie disharmónie medziľudských vzťahov na pracovisku. Okrem plnenia cieľov tímu sú takéto benefity nemalým prínosom pre kultúru školy.
Zdroje:
KOLAJOVÁ, L. 2006. Týmová spolupráce. Praha: Grada, 2006. 112 s. ISBN 80-247-1764-6.
BĚLOHLÁVEK, F. 2008. Ják vést svůj tým. Praha: Grada, 2008. 144 s. ISBN 978-80-247-1975-7.