Tým nástrojom môže byť pochvala. V škole ju očakávajú žiaci, učitelia a dokonca aj ich nadriadení. Pri rozhovoroch s pedagogickými zamestnancami často hovoríme o tom, že pochvaly je málo a skôr sa v školách zameriavame na hľadanie toho, čo nefunguje a nepáči sa nám. Pochvala i kritika majú svoje pravidlá, ktoré prispievajú k tomu, že bude niektorá z týchto spätných väzieb účinná.
Čo funguje a čo nefunguje pri pochvale?
K zásadám účinnej pochvaly patrí napríklad to, že je dobre formulovať ju konkrétne. Pozor na vágne a neurčité vyjadrenia, pretože tie sú slabé a málo účinné. Tiež platí – vyhnite sa zbytočným rečiam, oslabujú Vaše vyjadrenie.Superlatívmi ako úžasný, super a podobne šetrite alebo sa im radšej vyhnite. Znižujú totiž dôveryhodnosť vášho vyjadrenia.Dajte pozor, aby sa Vám do pochvaly nepriplietla kritika.Ustrážte si, aby ste v snahe pochváliť nezhodili človeka.Za jednu vec chváľte raz, inak oslabíte pochvalu aj seba – svoju autoritu a rešpekt.Chváľte včas a často. Čím skôr sa ocení výkon pochvalou, tým viac motivácie prebudíte. A dôležité je byť úprimný, pretože chválený by to vycítil a neuveril pochvale.
Pochvala môže súčasťou oceňovania
Keď dávame ostatným najavo , že si vážime ich prácu, väčšinou to nehovoríme priamo, ale robíme to nejakým iným spôsobom. Oceňovanie čítame medzi riadkami, prejavuje sa tak, ako sa k druhému správame, či sa o neho zaujímame. Oceňovanie je hnacím motorom, pre žiaka i zamestnanca. Stará múdrosť hovorí: „Aby sa človek učil a vyvíjal, potrebuje na jednu výčitku päť pochvál“.
A ešte niečo:
Chválu je vždy príjemnejšie počúvať v prítomnosti ostatných. Nie nadarmo sa hovorí, že človek by mal kritizovať medzi štyrmi očami, ale chváliť tak, aby to počuli všetci.
Kto by mal našu prácu oceniť?
To, kto ocení našu prácu je dôležité. Väčšinou si želáme ocenenie od osôb, ktoré si vážime a sú pre nás dôležité. Preto je zásadné, aby nás ocenilo najbližšie vedenie (ale aj rodičia, blízki, kolegovia, učitelia…). Existuje názor, že človek by nemal očakávať ocenenie zvonku, ale mal by sa naučiť sám vážiť si to, čo robí. Bez ocenenia druhými je to náročné. Pochvalu si dokonca môžeme aj vyžiadať a nie je na tom nič zlé. A možno to bude niečo, čo práve potrebujeme počuť.
Akým spôsobom môžeme oceniť druhých?
- Prejaviť záujem o prácu kolegu (zamestnanca).
- Nechať si od neho poradiť.
- Poprosiť o pomoc v oblasti, ktorá je jeho doménou.
- Spýtať sa na názor a vyjadriť záujem o pohľad na vec druhého.
- Povedať, aká užitočná bola táto pomoc.
Učme to aj žiakov
Môže byť užitočné premietnuť uvažovanie o pochvale aj k žiakom. Pýtať sa ich na názor, oceniť úspech a aj to, keď sa niečo nepodarí, ak tam bola snaha. Vyjadriť záujem o to, ako sa im darí. Tiež pokračovať a robiť to tak, aby sa oceňovať naučili aj žiaci navzájom. A určite môže byť povzbudzujúce, ak pochvália aj svojho učiteľa. Podporí to ich sebavedomie, motiváciu a chuť nielen k učeniu, ale k skúšaniu nového. Zároveň ich pripravujeme na to, aby dokázali fungovať so schopnosťou oceňovať druhých v budúcnosti, keď budú súčasťou pracovných kolektívov a tímov.
Príbeh o pochvale
Gruzínci majú taký zvyk, že vždy, keď sa stretnú pri jednom stole, vyberú zo skupiny niekoho, z koho sa stane tamada. Tamada je moderátorom večera, riadi tok reči a v určitom poradí ďakuje za mier, predkov, príbuzných, susedov a tak podobne. Predovšetkým je však jeho úlohou chváliť všetkých prítomných za ich dobré vlastnosti. Nič negatívne sa nesmie hovoriť a chvála musí byť pravdivá. Gruzínci tento zvyk nazývajú akademia.
Zdroje:
FURMAN, B., AHOLA, T. 2017. Nikdy nené pozdě na spokojený tým. Praha: Portál, 2017. ISBN 978-80-262-1256-0.
RYCHTAŘÍKOVÁ, Y. 2008. Kritikou a pochvalou k vyšší motivaci zaměstnancu. Praha: Grada, 2008. ISBN 978-80-247-2100-2.